Tham Peter

Major. Ločka Karol z SDŽ /škola dôstojníkov v zálohe / v Hranice na Morave bola vojenská osobnosť kde sa vyžadovalo absolútny vojensky poradové vystupovanie , kázeň a požadek až na hranici dokonalosti a boli sme cepovany nonstop vo dne v noci.Sem som nastupil na zakladnu vojensku službu aug.1966 do SDŽ. Ja som ale sa trochu zoprel tejto absolútnej disciplíne až na hranici šikanovania a zlosti za nespravodlivosť od velitela družstva Havlenu som po ňom hodil nočný stolík /netrafil som ho/ za čo som si okamžite vyslúžil basu 7 dni po službe, po par mesiacoch moje trápenie pokračovalo boleli ma kĺby a tak ma poslali na röntgen a diagnóza že nič mi nie je a že simulujem ! Také som mal bolesti že ma niekedy spolubojovníci nosili na rukách na raňajky ,nástupy a do učebne. Mo mesiaci keďže si čoraz viac mysleli veliteľ roty mjr.Ločka že simulujem tak a odporučil na prevýchovu s PTP Sabinov väzenie vojakov !! Môj odchod z SDŽ Hranic s nastúp do Sabinova mal podpísal veliteľ vojenskej nemocnice Olomouc , ktorý ma osobne prezrel vypočul a nariadil v ošetrovni v káraniach Hranice na Mor. Odber  krvy na sedimentáciu. Za hodiny mu bolo jasne že som ťažko chorý , nesmel som urobiť ani krok a naložili do sanitky a mesiac liečili v Olomouci na Reumatickú horúčku s postihnutím srdca ! Po mesiaci liečby ma poslali na zdravotnú dovolenku 36 mes. , a po 3 rokoch so musel vojnu doslúžiť v Leviciach 13 mes. kde ma dali znovu do prijímača učiť sa základy ...! Proti tomu som sa odvolal po týždni že ta už to viem u veliteľa kasarni !!  Po prešetrený asi 2 týždne mi uznali prijímač, dali spať hodnosť a bol som hneď slobodník absolvent , a tak som sa dostal k veliteľovi skladu major Lendel ktorý sa ku správal ľudsky a kamarátsky a veľmi mi dôveroval....   Smutne na celom je to že v SDŽ Hranice , spolubojovníkom nič nepovedali na rote , čo sa mi stalo a nik sa z nich o mňa nezaujímal. Až teraz po 55 rokov si vypočuli môj príbeh Ty čo sa toho dožili zo skupiny Ločkovcov !